Nočný spánok a parasomnie
Spánok a zaspávanie sú jedným z hlavných príznakov narkolepsie. Pacienti zaspávajú počas dňa v bežných, niekedy aj netypických situáciách. Na druhej strane sa však môžeme pozrieť na nočný spánok, ktorý so sebou tiež prináša rôzne problémy. Parasomnie, ktoré sú v tomto bloku kľúčovou témou, sa dajú popísať ako narušenia, ktoré u pacienta prichádzajú buď krátko pred zaspatím, počas spánku alebo krátko po zobudení. Môžu sa prejavovať vo forme živých snov až nočných môr, prípadne halucináciami či spánkovou obrnou. Tieto príznaky následne pôsobia skôr negatívne nielen na samotných pacientov, ale aj na ich partnerov.>>
V tejto časti sa dozviete viac o týchto témach:
- Nočný spánok
- Sny a nočné mory
- Halucinácie
- Spánková obrna
- Ako pacienti prežívajú tieto príznaky?
Nočný spánok
Nočný spánok u pacientov s narkolepsiou býva často narušený, u niektorých je však tvrdý a efektívny. Pani Pavlína napríklad spomínala, že zaspí rýchlo a spí sa jej dobre, avšak počas noci sa častokrát prebúdza. Jozefína zasa tvrdila, že v noci zaspí okamžite a môže byť v jej okolí aj hluk či svetlo, ju to neruší a spí dobre. Podobne je na tom aj Jozef, ktorý vstáva až ráno s budíkom.
Výskumník: Tu mi napadá otázka, keď spíte cez deň veľa alebo ste spali veľa, aký je ten nočný spánok potom?
Pacient: Ono to pokračuje, tak jak spíte cez deň a síce je to rozdiel svetlo-tma, lebo to registrujem, cez svetlo si tak dobre nepospím, jak v noci, v noci už spím fakt tvrdo... ale v poriadku, žiaden problém so spaním, práveže jak som vravela, že som kedysi bola taká hyperaktívna, že som ani v noci... v noci sa mi ťažko spalo, no ako jak som išla o tej desiatej, o pol jedenástej spať, tak ešte som nemohla spať, v noci som sa budila, že som nemohla spať, no a teraz vlastne v pohode spím stále, ľahnem a spím, žiaden problém, aj keď vezmem lieky, spím ďalej.
Problémy s nočným spánkom nám popisovalo množstvo pacientov najmä v spojitosti s častým prebúdzaním sa. Toto prebúdzanie (fragmentácia) môže byť ovplyvnené rôznymi bežnými podnetmi. Pani Helena A. napríklad tvrdila, že v noci máva veľké problémy kontinuálne spať a musí kvôli tomu dokonca brať lieky na spanie. Helena B. zasa spomínala to, že nedokáže spať v noci počas splnu, pretože ju prebúdza svit mesiaca.
Ten spánok zhoršil sa podstatne už minimálne takých päť rokov určite dozadu, čo sa sledujem, že to spanie vlastne jednoducho sa mi zhoršuje... ja spím nejaké tri hodiny, potom sa zobudím prvýkrát v noci tak na WC idem... ako zaspím, ale do rána sa budím každú hodinu takmer, takže ja to spanie už po tej, už od tej druhej hodiny, už mám takmer každú hodinu som zobudená hej, takže... nemám taký spánok výdatný, že si ľahnem a spím celú noc... to vôbec nehrozí asi... úprimne závidím ľuďom, čo tak spia, že naozaj celú noc... tak som si už zvykla, že taký ten spánok mám proste trhavý, že nespím celú noc.
No tak niekedy mám spánok, niekedy nemám. Nočný spánok je taký, že rýchlo zaspím. To je fajn, ale potom vlastne budím sa veľmi často. Akože tým, že okrem toho, že idem na nejaké WC atď. Budím sa veľmi často. To je asi také bežné, stane sa mi sem tam, ale to zase musí byť spojené s tým, že mám nejaký dobrý tréning, jem vhodné potraviny, hej že nie nejakú pizzu alebo niečo také, že všetky tie veci sa nejako spoja a ja fakt, že sa tak vyspím, že, sa budím, tak možno raz-dvakrát za noc. Ale to je veľmi hej, možno dve-tri noci hej z desiatich. No možno ani to nie, možno ani to nie, možno to je len taká zhoda okolností. Ale fakt, že väčšinou ten spánok je taký veľmi rušivý. Že stále sa prehadzujem, mením pozície, proste niekedy iba ležím a pozerám a viem, že nemôžem to takto dlho ležať a pozerať a musím proste niečo spraviť, aby som zaspal, aby som mohol ďalej fungovať na ďalší deň. Čiže ten spánok je taký, mohol byť lepší.
Pacient: No akože stačí, že trocha zahrmí a ja som hore. Ale mám to tak väčšinou, že odmalička ja mám taký proste ako keby sluch, že proste ja počujem. Úplne, že vonku fúka a ja počujem, že vonku fúka. Alebo proste praskajú vetvičky, hocičo proste ja počujem, alebo mala som aj, teraz už nemám akože podľa mňa taký sluch, ale dokázala som, že teraz akože, keď mám vedľa seba nabíjačku a píska, tak to počujete. Že taký piskot, v celej izbe je ticho, ale počujete tú nabíjačku pískať. Ale kedysi to bolo také, že ja som akože počula že z kuchyne nabíjačku, keď som mala otvorené dvere. Že mi to vadilo. Akože nie, že by to bolo ďaleko v kuchyni, ale väčšinou bližšie ku dverám, keď bolo, tak som ju počula.
Výskumník: Ten nočný spánok je potom aký?
Pacient: Strašne plytký. Že ja keď si prvýkrát ľahnem a zaspím, tak je to že v pohode. Lenže ja sa do dvoch hodín zobudím a ja mám pocit, že som vyspatá, že ja môžem ísť niečo robiť. A to by som potrebovala, keby sa mi stalo ráno, lenže to sa nestáva.
Pacienti tiež spomenuli určité správanie vyskytujúce sa počas nočného spánku. U niektorých pacientov trpiacich aj obštrukčným spánkovým apnoe je bežné, že chrápu. Katarína B uviedla, že počas nočného spánku zvykne šepkať a za noc sa častokrát pretáča na posteli, čo jej narúša nočný spánok. Bežným prejavom je tiež hovorenie zo sna.
Sny a nočné mory
Sny narkoleptikov dokážu byť nadmieru realistické a ako ich sami popisujú, živé. Častokrát sa odohrávajú práve v scenároch reality, niekedy však aj vo fantazijnom svete, prípadne snívajú scenáre z filmov, pri ktorých zaspali. Častokrát sú tieto sny strašidelné a prerastú v nočné mory, ktoré dokážu byť skutočne desivé.
Živé sny
Keď pacienti spomínali „živé sny“, hovorili, že majú problém s rozlišovaním medzi tým, čo sa im snívalo a tým, čo sa dialo v skutočnosti. Michal a Pavlína sny popisovali ako akčné a farebné. Tieto sny sa môžu častokrát opakovať, spomínané bolo aj to, že na seba jednotlivé sny nadväzujú, prípadne po prebudení a opätovnom zaspaní dej týchto snov pokračuje. Matej máva živé sny tak často, až sa ich naučil ovládať a vedome sa v danom sne rozpráva s postavami, prípadne sleduje dej. Takýmto snom sa hovorí lucidné alebo bdelé sny.
Ja mám určite veľa lucidných snov, to vlastne prišlo nejak postupne. A mám hlavne počas tých, napríklad tých napov (pozn. zdriemnutí), že tam človek, to je celkom, akože tá zaujímavejšia časť povedzme toho ochorenia, ktorú by som, samozrejme, v hocijakom momente vymenil za to to ochorenie nemať. Ale, a vlastne to, že viac vnímam ten graduálny prechod, že ja vidím celý čas prechod, ja som vlastne celý čas vedomý, počas toho zdriemnutia, čiže vidím úplne celý ten proces toho zaspávania. A prechádza mi to počas tých zdriemnutí do lucidných snov. Čiže tak to je zaujímavé, že vlastne máte dvakrát, trikrát do dňa akože nejaký lucidný sen, ktorý viete kontrolovať a ste si akože plne vedomý toho sna. Takže a ešte akože jedna vec je, že veľakrát sú tie, že sú veľmi presvedčivé, že ja mám akože taký vedecký pohľad na svet. A tým, že vlastne ste v tom v tej bdelosti, tak tá vec akože vyzerá veľmi reálne, ako realita. Ako keby viacej toho vnímate tak, že dosť si viem predstaviť, že niektorých ľudí to môže dokonca až ťahať do toho, že sa nejak zmení ako keby pohľad na tú objektívnu realitu, že začnú veriť možno v nejaké veci.
Ešte som v tom „filme“ a hneď sa zobudím. To znamená, ešte krátkodobo, keď ho niekomu hovorím, tak hej že behom pár minút mu ten film zrekapitulujem a akonáhle ho zrekapitulujem, už si ho zapamätám. Takže to sa stáva samozrejme, keď niekomu ten sen nepoviem, tak väčšinou ho zabudnem. Ale väčšinou, keďže je to cez deň, tak tu a tam poznamenám nejakú maličkosť z toho sna a dačo si z neho zapamätám. No ale žeby, neviem pochopiť ľudí, ktorí hovoria, že... a možno na tom dačo je... že viac farieb, že živšie im to pripadalo, možno to tak je, ja neviem. Mne sa snívali sny, ktoré mám akože v pamäti, ktoré boli také, že som nevedel, že snívam. No proste prešiel som zo sna do sna a zo sna do sna, stále som si myslel, že už som sa zobudil, jasné a potom som sa znova zobudil, myslím, že až trikrát sa mi to stalo, že som sa zobudil a v podstate reálne až na štvrtýkrát som sa zobudil. A som bol zhrozený z toho, že ešte stále spím. Takže také sny som mal niektoré, že človek zažije ten sen a úplne reálny je a som si hovoril, že sa z toho sna zobudí, ale stále sníva, ale už som sa zobudil. V tom sne, reálne verím tomu, že už som sa zobudil, idem tam, robím to a to a to no a znova som v sne, takže niekedy dve a niekedy tri hladiny toho sna musí človek prekonať a až po štvrtej sa zobudí reálne. No a mal som tam úplne všetko, človek cíti bolesť, cíti dotyk, smiech, vôňu, všetko. Takže je to fakt, v tom sne, je to fakt, v tomto prípad, keby som mohol povedať, že je to reálnejšie než reálnejšie.
O čom sú sny narkoleptika?
Sny narkoleptikov môžu mať rôzny obsah. Mnoho pacientov popisovalo práve prepojenie sna a reality, ako spomíname vyššie. Niektorí pacienti však hovorili aj o tom, že obsahy ich snov dokážu byť strašidelné až hororové. Zároveň sú tiež veľmi detailné a môžu pôsobiť ako z filmu. Tieto sny sa nemusia prejavovať iba počas nočného spánku, ale aj počas denného zaspávania (NDS), ktoré je hlavným príznakom tohto ochorenia. Michal napríklad spomínal negatívnu skúsenosť s nočnými morami v čase, keď bol ešte v puberte. Hovoril o tom, ako sa mu snívalo, že je celá jeho rodina mŕtva, prípadne že ho v snoch prenasleduje kostra. Veronike sa zasa napríklad sníva o pavúkoch a hadoch, ktoré nemá rada.
Pacient: Tie sny, čo sa mi snívajú, sú veľa aj naviazané na duševné a duchovné veci, čo ja nikdy neriešim, dobre možno sa pomodlím pred spaním a v nedeľu pôjdem do cerkvi... veľa sa mi o takých tých nadprirodzených veciach sníva, čo som prekvapená, lebo nikdy nerozmýšľam nad takými vecami… fakt je to také čudné...
Výskumník: Ako to myslíte, že duchovné a duševné veci? Ako čo presne?
Pacient: No napríklad nebo, mraky, anjeli a také veci sa mi tiež zvyknú snívať občas… tiež také, je mi to zvláštne, lebo nezvyknem si pozerať ani, keď napríklad kreslím, si pozriem na net, nemaľujem také veci ani… možno keď idem do cerkvi, tak sa zamyslím, keď stojím na službe, že počúvam, rozmýšľam, keď napríklad je tá omša a kázanie, ale nikdy nie som tak zameraná na to, žeby som potrebovala, aby som mala nejaké také nadprirodzené sny a ani Bibliu nečítam, len kázanie, čo počujem v cerkvi.
A že im niečo tam niekto, niekoho naháňali a také, že presne ako hej, v tom v tej Modrave [televízny seriál] niečo, niekoho zrejme naháňali, sledovali. A ešte aj ten pes a s tým psom tiež. A také moje to bolo, že to všetko bolo tam ako u nás a ja som potom nemohla zavrieť dvere, rýchlo som sa chcela zamknúť, nemohla som, vždy mám ten problém v sne, že nedá sa mi zamknúť. Ale som sa prebrala, keď už zvučka bola, že koniec. To je taká pekná zvučka, Modrava skončila a ja som si uvedomila, ach jaj, aj vtedy ten pes tam bol, reku tak mne sa toto všetko snívalo. Že nevedela som, ako skončilo. Alebo z parlamentu - toto najhoršie bolo, keď také tie, že a potom sa aj ja tak hádam s nimi (pozn. s politikmi) v tom sne. Také to je, že filmy podľa svojho si ja potom dokončím alebo prebiehajú.
Čo sny ovplyvňuje?
Na sny môžu mať vplyv napríklad zážitky počas dňa, emócie, zvýšený stres či úzkosť a tak ďalej. U narkoleptikov môže podľa ich skúseností mať dopad na sny napríklad zvýšená únava počas dňa, výkyvy spôsobené liekmi, či sledovanie hororov, ktoré sa im následne v noci snívajú.
Nemôžem pozerať horory ani vôbec nepozerám, pretože si myslím, žeby to bola téma mojich nočných snov… ja vôbec nepozerám horory a napriek tomu sa mi tie sny pravidelne opakujú a úplne by som mohla naozaj natočiť nejaký horor.
No a keď som spomínal ten Xyrem (pozn. liek), tak tam vlastne určite mnohí pacienti spomínali snové... no ja myslím, že proste nočné mory, nazvime to tak, aby každý tomu rozumel, tak toto mi prinieslo vlastne. Xyrém, to mi priniesol akože ako úplne brutálnu dimenziu nočných môr, ktoré si vlastne... neviem či ti to popisovali, ale to sa veľmi ťažko popisuje, ja to hovorím takže, fakt keď nemáš rád horory a pozeráš horor máš veľmi nepríjemný pocit, ale vždy ho pozeráš a vždycky ho na chvíľku vypneš a proste povieš si: „Ah, blbý horor“, proste prepnem na nejakú fantazy alebo niečo také. Ale tu to máš vlastne ako keby si to live (pozn. naživo) úplne zažíval takže to máš ako brutálnu virtuálnu realitu, by som to možnože nazval, proste ja som sa zobudil, ja som žil v tej dobe sám, vlastne dosť dlho som žil sám v domčeku v malej dedinke na pri hraniciach a ja neviem, sa ti také stalo, že sm prežíval, že na teba ako keby niekto hodil deku a ťa proste dusil a vážne si sa nevedel nadýchnuť. Ono mne to veľmi pomohlo, že bolo mi to vysvetlené, čo sa vlastne deje, prečo sa neviem zobudiť, že vlastne to nahrávanie je zapnuté toho mozgu.
Halucinácie
U mnohých pacientov sa v priebehu noci vyskytnú tiež halucinácie. Častokrát sa však prejavujú práve v čase krátko pred zaspatím alebo hneď po prebudení zo spánku a preto môže byť mätúce, či ide o halucinácie alebo o živé sny. Jana ich popisuje ako situácie, v ktorých sa nachádza v sne, no zároveň nevie, či sa už prebrala a preto sa, podľa nej, jedná o halucináciu. Halucinácie môžu nabrať rôznu podobu. Pacienti hovorili o dotykových, zrakových a sluchových halucináciách. U Michala sa sluchové halucinácie prejavujú počutím hlasov a krokov, čo sprevádza neschopnosť pohnúť sa. Monika zasa popisovala to, ako sa v zúfalstve už chcela pomodliť, ale cítila, ako jej niečo drží ruky od seba a nedokázala ich spojiť.
Výskumník: A stáva sa, že aj vidíte niečo vtedy?
Pacient: Pri obrne? No, neviem, či presne pri obrne, ale niekedy mám také ako keby živé sny. Že, sa mi stáva, že cítim, že ma niekto pohladí alebo že stojí pri mne, pri posteli. A potom sa aj zvyknem pýtať, a až vtedy prídem na to, že to nebola pravda, keď mi povedia, že také sa nestalo. Niekedy je to až príliš... skutočné.
Halucinácie môžu mať pacienti rôznorodé. U niektorých sa však objavujú podobné znaky toho, čo v danej chvíli vnímajú. Mnohí hovoria o čiernych postavách, ktoré sa nachádzajú v ich prítomnosti v miestnosti, prípadne aj v ich bezprostrednej blízkosti. Niektorí zasa hovoria o tom, že dané halucinované scény sú ako z filmu, pri ktorom zaspali. Jana ale naopak máva vidiny reality. V škole sa jej stávalo, že videla, ako sa ostatní spolužiaci postavili a odchádzali z prednášky. Až po chvíli si uvedomila, že to nie je pravda a všetci stále sedia na svojich miestach.
A som mala aj také, že som normálne cítila, jak keby sa zo mňa perina sťahovala a videla som také jak čiernu postavu, ktorá ide si na mňa líhať. Také to zvláštne je. Keby som bola blázon, ale no nie som. Ale také tak, keď o tom hovorím, také to je... No a potom som videla ako to vyšlo akože cez okno. Ale väčšinou len počujem, málokedy vidím. A sa snažím akože mať zavreté oči. A dakedy sa mi aj tak stane, že sa strašne chcem zobudiť a mám pocit, že zapálim svetlo alebo že som hore. A potom ešte viem, že hore nie som. Jak keby som mala sen v sne.
Katarína B.
Vek: 26 rokov
Čo môže na halucinácie vplývať?
To, či sa halucinácie u pacienta prejavia, sa môže odvíjať od niekoľkých faktorov. Pacienti nám počas rozhovorov spomenuli niekoľko z nich. Monika napríklad hovorila, že sa u nej vyskytnú vtedy, keď zabudne užiť lieky. Taktiež sa u nej prejavujú viac vtedy, keď sa chce z halucinácie násilne prebrať. Preto si hovorí, aby sa nehýbala a tvári sa, že spí. Premýšľa nad tým, že je to sen a musí ho nechať sama odznieť. U Jany sa zasa častokrát prejavovali halucinácie aj počas denného zdriemnutia.
Už keď idem, sa mi stalo, že keď idem veľmi veľmi unavená, vyčerpaná a neskoro, tak mávam také morbídne sny, že zaspávam a zdá sa mi, že ma niečo... nemôžem kričať, nemôžem rozprávať a najradšej by som vtedy kričala, že aby mi ktosi pomohol, mám pocit, že ma niečo vláči po izbe, mláti so mnou, také fakt keď som unavená. Strašne sa vtedy bojím. Mám strach, nedá sa mi dýchať.
Spánková obrna
Spánková obrna je veľmi nepríjemný zážitok pri zaspávaní alebo prebudení sa v noci, kedy je telo neschopné vykonávať pohyby, je paralyzované, môže byť prepletená s halucináciami. Človek je vtedy pri vedomí, avšak dokáže len hýbať očami a dýchať. V tomto procese je mnohokrát vnímaná práve už spomínaná čierna postava alebo iné halucinácie či vidiny. Katka A. tento stav popisovala tak, že pri ňom nevie ani zakričať. Veronika zasa spomínala, že v tom stave pociťuje, ako si k nej niekto líha do postele.
Spánková obrna, tak s tou mám problém ešte väčší, aspoň ja by som povedal, to pretrváva mi doteraz a frekventovane, je to častejšie ako nejaké kataplektické záchvaty, pretože na tamto potrebujem nejaké vonkajšie vplyvy, väčšinou nejaký vzruch alebo niečo, a na tú mozgovú obrnu to je... to sa mi stane - štatisticky to povedať, niekedy sa mi to stane raz za 30 prípadov zaspania, niekedy raz za 130 prípadov zaspania. Tých prípadov zaspania, každý si myslí, že koľko to je, že to je len nejakých za 10 dní alebo za 20 dní, ale to neni pravda, lebo môžem 150-krát zaspať za 5 dní a môžem 30-krát zaspať za 3 dni. Tiež je to také, že dakedy viackrát spím, dakedy menejkrát spím, ale dakedy napríklad ma vypína celý deň. Jak človeka, ktorý by robil 3 dni alebo neviem koľko a potom by ho posadili, vodiča dajakého a dostáva mikrospánky stále. A koľkokrát ho budeš budiť, zaspí za päť minút, no a vlastne to sa mi deje.
Dcéra bola ešte bola veľmi malinká, hrala sa, proste ja som pri nej sedela na zemi, a zaspávala som. Si pamätám ako sa na mňa nahýnala, "mama nespi", "mama"... viete. Alebo som zas zadriemala na gauči, ona sa hrala s takými riadikmi a položila na mňa tanierik, potom šáločku, že "Mama, kávu?" A ja som sa chcela zobudiť a tým, že som sa chcela zobudiť, dostala som spánkovú obrnu. Takže som jej nemohla ani odpovedať, a ona sa naraz vybrala a otvorila dvere do bytu, a ja som ju nemohla zastaviť a ona bola malá, ešte nevedela po schodoch chodiť a ten strach, že kam ide a či nespadne z tých schodov, tak ten ma ešte viac paralyzoval. Je to strašné, že ona bola vonku a ja som si musela povedať, že musíš to dospať rýchlo, aby si sa dokázala zobudiť.
Ako pacienti prežívajú tieto príznaky?
Väčšina pacientov sa zhodla na tom, že prežívanie príznakov, ktoré popisujeme vyššie, je nepríjemnou a negatívnou skúsenosťou. Marián tvrdil, že nepríjemné sú tie zážitky najmä kvôli nočným morám, z ktorých sa budil s krikom a všetky si stále pamätá. Živé sny o pavúkoch a hadoch zasa popisovala Veronika, ktorá sa týchto zvierat bojí a práve preto sú pre ňu tieto zážitky „hnusné“. Jarmila zasa tieto skúsenosti popisuje ako „psychicky náročné“ a Matej ako „otravné“, pretože sa kvôli nim v spánku strháva a nevie sa poriadne vyspať. Zuzana A. tieto skúsenosti označuje ako „bláznivé“, naopak pani Ľubica si kvôli prejavom parasomnií dokonca myslela, že sa zbláznila.
Výskumník: Spomínate viacnásobne práve slovo blázon, čo vo vás evokuje to, že by to tak mohlo byť? Čo sa dialo, že ste si toto práve mysleli?
Pacient: Tak lebo príklad som sa nachádzala v takých situáciách, v ktorých... viem, že napríklad idem si ľahnúť, vyjdem hore, prezlečiem sa, idem spať a napríklad som sa zobudila v kuchyni, alebo som sa zobudila vonku....že začali sa mi diať také veci, ktoré... ja som, neviem ako, hoci by som si to možnože aj zapisovala, alebo že by som príklad nosila so sebou kameru, na kamere by som to videla, že som vstala a odišla, potom prišla, ale nemala som k dispozícii, tak som nevedela, čo sa deje a najmä začínala som mať potom hovorím, jak bola tá už iná liečba s inými liekmi...proste rozprávala som sa napríklad v izbe s niekým, kto tam vôbec ani nebol.
No nočné mory. Nočné mory, zlé sny. Spávam pri svetle, neviem spať potme, také že stuhnete, stuhnete počas spánku, sa neviete pohnúť a niečo vidíte. Alebo ja neviem neviete ani zakričať ani nič. Proste úplne zmrznete.
Výskumník: Niekedy sa stalo, že napríklad predtým, ako ste zaspával alebo keď ste sa zobudil, krátko po tom, ako ste sa zobudil, že by ste možno videl alebo počul nejaké veci?
Pacient: Mával som také niečo, ale potom som si to proste ako keby logicky odôvodnil, že proste to je nič. Napríklad ja mám, z toho sa aj priateľka smeje, že proste ja spím pri zamknutých dverách a aj keď počujem proste niečo, že počujem nejaké kroky možno a tak, je mi to jedno v úvodzovkách. Lebo ja proste mám zamknuté dvere viem, že dnu sa nikto proste nedostane, čiže som si to takto nejako logicky podložil, že proste som v bezpečí, nikto tam nepríde, nič sa tam nemôže stať, čiže je to v pohode. Takže asi tak. Ale inak nie, mal som také, že možno sa mi zdalo, že hej sa tam možno niečo hýbe alebo niečo také, ale dlho som už nič také nemal, takže v pohode.
Na druhej strane sú aj pacienti, ktorí tieto príznaky vnímajú ako zaujímavé a zaoberajú sa nimi aj z logickej stránky. Matej napríklad spomínal, že ho síce tieto zážitky otravujú a najradšej by narkolepsiu nemal, no na druhej strane ho fascinujú vlastné sny a to, s čím ďalším a novým dokáže jeho myseľ prísť. Zuzana A. zasa svoje sny popisovala aj ako vtipné.
Tie sny sú naozaj zaujímavé v tých scenároch dokonca aj v tom, ako vidíte, že ako skonštruované, že aké sú aj tie prostredia, aké sú naozaj, že akože komplexné, ja som kopu krát akože nemôžem uveriť, že vlastne taká úroveň detailu, a tak akože bohaté prostredie, že vlastne dokáže vygenerovať môj mozog. Že vlastne občas z tej lucidity prejdem do toho, že som ako keby presvedčený, že som sa napojil na nejakú počítačovú hru, že to nie je možné, že som ako vygeneroval ja. Áno, no, je to akože veľakrát fascinujúce. A sú tam aj tie témy, sú akože veľmi mám nejaké repetitívne (pozn. opakujúce sa) témy a veľakrát sú akože také, že nejaké prelety vesmírom, proste nejaké plávanie v mori a také akože témy, že vlastne, že nie sú to zážitky, ktoré som mal ako keby. A zároveň vidím, že mám pocit, že vlastne na tú tvorbu tých snov, ten mozog sa veľa inšpiroval nejakým mojim hráčskym obdobím, keď som bol ako tínedžer, som veľa hrával počítačové hry a že vlastne na tvorbu toho prostredia používa také podobné techniky, ako sa používajú vlastne v tých herných systémoch. Akože jeden príklad za všetky poviem, že ak povedzme máte nejaký dom a povedzme, že napadne mi, že mám nejaké, to je jedno, že mám kladivo a akože budem do toho domu akože búchať s kladivom, tak on začne vlastne ako keby sa deštruovať v takých strašne rigidných štádiách, že má len tri štádia, že dvakrát doňho buchnete a on začne horieť a to je presne ako keby ten efekt, čo oni používajú v tých hrách alebo je to ako keby jednoduchšie na programovanie. A potom vlastne trikrát doňho buchnete, tak už je ako keby na prach. Že také vidieť tam spústa nejakých trikov. A tiež potom zaujímavé napríklad tie postavy. Že interakcie s postavami, že oni vždy si tak ako, ja vždy sa ich snažím nejakým spôsobom spovedať alebo skúmať hranice vlastne, že kde sú, že čo tá postava vymyslí a oni dávajú väčšinou strašne také vágne odpovede alebo snažia sa dávať úplne čo najmenej informácií.